Brusel
19. júna (TASR) - Európska únia (EÚ) kritizovala sedem krajín, medzi
ktorými sú aj Slovensko či Francúzsko a Taliansko, za vysoké deficity
verejných financií. To je prvá fáza konfrontácie medzi Európskou
komisiou (EK) a vládami, ktoré neplnia fiškálne pravidlá a ktorá by
mohla viesť až k pokutám vo výške miliárd eur. TASR o tom informuje na
základe správ agentúr AP a Bloomberg.
EK v stredu uviedla, že "začala procedúru nadmerného deficitu" voči Francúzsku, Belgicku, Taliansku, Maďarsku, Malte, Poľsku a Slovensku.
Cieľom tejto procedúry, ktorá si vyžaduje nápravné opatrenia a môže
viesť až k pokutám za nedodržiavanie fiškálnych pravidiel, je, aby
krajiny napravili nadmerný deficit alebo úroveň svojho verejného dlhu.
"Problémy v oblasti fiškálnej udržateľnosti sú v krátkodobom
horizonte vo všetkých členských štátoch EÚ nízke, zatiaľ čo v
strednodobom a dlhodobom horizonte sú vo viacerých krajinách zvýšené, a
to z dôvodu predpokladaných vysokých a/alebo stúpajúcich pomerov dlhu k
výkonu ekonomiky v niektorých členských krajinách," uviedla EK.
Spomedzi vyššie uvedených krajín pútajú najväčšiu pozornosť Francúzsko a
Taliansko, teda druhá a tretia, najväčšia ekonomika eurozóny. Ich dlhy
výrazne presahujú 100 % hrubého domáceho produktu (HDP). Už dlhší čas sa
procedúra nadmerného deficitu týka Rumunska, teraz sa k nemu pripojilo
ďalších sedem krajín.
Oznámenie EK je vyvrcholením dlhoročnej rekalibrácie fiškálnych
pravidiel EÚ. Revidované pravidlá jej umožňujú, aby ich vynucovala aj
prostredníctvom pokút. Predchádzajúci systém sankcií totiž nebol nikdy
aktivovaný.
Ďalšou etapou bude predloženie strednodobých plánov krajín, v ktorých sa
zaviažu k zastropovaniu rastu výdavkov v nasledujúcich štyroch rokoch.
Vlády by ich mali doručiť do 20. septembra. EK potom tieto plány posúdi v
novembri a stanoví postupy pre ozdravenie verejných financií
jednotlivých štátov.
Platnosť fiškálnych pravidiel EÚ, známych pod názvom Pakt stability a
rastu, bola pozastavená na obdobie pandémie. To malo umožniť vládam, aby
podporili ekonomiky zasiahnuté reštriktívnymi opatreniami. Potom však
počas nedávnej krízy životných nákladov nasledovali ďalšie podporné
výdavky.
To malo za následok zhoršenie zdravia verejných financií v krajinách EÚ.
EK predpokladá, že dlh Francúzska bude pokračovať v raste a v budúcom
roku dosiahne takmer 114 % HDP. Agentúra S&P Global Ratings v máji
znížila rating krajiny, keď poukázala na to, že Paríž neplní svoje ciele
týkajúce sa zníženia deficitu verejných financií.
Taliansky dlh vlani klesol na 137 % HDP. Aktuálne však takisto opäť
rastie a podľa agentúry Scope Ratings do troch rokov prekoná v pomere k
výkonu ekonomiky grécky dlh.
Dlh Španielska, ktoré je štvrtou najväčšou ekonomikou eurozóny, tiež
presahuje 100 % HDP, ale na rozdiel od Francúzska a Talianska má teraz
klesajúcu tendenciu.